info@defesa.gov.tl 78326687/77783489

MD Destaka Investimentu ba Formasaun Rekursus Umanus

Díli, 26 Marsu 2024 – Ohin, S. Exa. Ministru Defeza, Kontra-Almirante, Donaciano da Costa Gomes ‘Pedro Klamar Fuik’, Ph.D, fó énfaze ba importánsia husi formasaun, iha nia diskursu, iha serimónia enseramentu ba kursu Akademia ba graduadu 74 husi Institutu Defeza Nasionál (IDN) ba tinan akadémiku (2023-2024) no abertura ba kursu Akadémiku ba períodu (2024-2025), iha Salaun Delta Nova.  

“Uluk nana’in, ha’u hakarak trata kona-ba Preservasaun no fortalesimentu ba ita-nia identidade koletiva no xave ba propózitu ida ne’e mak Formasaun ne’ebé bele tulun ita hodi deskobre nakukun no izolamentu ne’ebé ita esperiénsia durante sékulu naruk”, hateten Ministru Defeza, Kontra-Almirante, Pedro Klamar Fuik iha ninia intervensaun.   

S. Exa. Ministru Defeza subliña tan katak, moris hanorin mai ita katak, eskola mak baze ba moris. No moris ida ne’e sei la sai diak ba hirak ne’ebé lakohi investe iha eskola. “Formasaun ne’e fundamentál hodi kria fundasaun ba sosiedade ida ne’ebé esklaresida, nakloke, tolerante no prepara an ho diak hodi enfrenta dezafiu difísil sira iha moris”.

Formadór IDN ne’e fundamenta liu tan katak, formasaun ne’e serve ba propózitu barak: 1) aprende konseitu sira kona-ba moris no esperiénsia nesesáriu sira oinsá atu sobrevive iha moris sosiedade nian; 2) kria métodu ba dezenvolvimentu pessoal; 3) preparasaun dezenpeñu ba funsaun espesífika iha área servisu nian; 4) kontribui ba kriasaun valór diak sira iha servisu fatin, liu-liu valor importante sira kona-ba moris; no 5) aumenta autoestima katak realiza an ho profisionál.

S. Exa. Ministru Defeza ne’e subliña tan katak, formasaun iha vertente rua ne’ebé fundamentál: ida, formasaun akadémika ne’ebé visa ba kualifikasaun profisional no seluk mak, formasaun umana katak formasaun ne’ebé ita hetan liu husi ema hirak ne’ebé ita halo interasaun iha ambiente ida ne’ebé ita pertense bá.

“Preservasaun no fortalesimentu ba ita-nia identidade koletiva, ne’ebé ita halo liu husi formasaun nia finalidade maka: normaliza moldazen formasaun intensionada hodi kombate no defende pressaun geopolítika; segundu, hakbi’it ita-nia nasionalizmu no intensifika edukasaun sívika; no kria pensamentu krítiku ba narativa estratéjika independénsia nasionál nian”, subliña Ministru Defeza.   

Governante ne’e mós realsa katak, hanesan Ministru Defeza, iha dever no obrigasaun atu tane integridade ba rai doben Timor-Leste, tanba nasaun nia seguransa la’os de’it limite ho teritóriu no fronteira físika.

“Timor-Leste presiza profisionál sira ne’ebé kompetente, motivadu no empeñadu. Maibé laiha baze formasaun no komplementáriu durante sira-nia karreira, ita sei la atinji nasaun nia objetivu iha área seguransa no defeza”, hateten S. Exa. Ministru Defeza Kontra-Almirante, Donaciano da Costa Gomes.

Kontra-Almirante ne’e subliña katak, tempu ohin loron nian, ho panorama mundiál dala wain kompleksu no ita la prevê, ezize líder F-FDTL, polísia no servidór funsaun públika sira atu bele prepara diak liu tan ho profisionál no motivadu hodi asegura ita-nia rai doben Timor-Leste.

Antes termina diskursu, S. Exa. Ministru Defeza parabeniza graduadu sira ne’ebé frekuenta kursu iha Institutu Defeza Nasionál no husu atu serbí nafatin ho diak ba bem komún no serbí ho profisionál ba susessu ne’ebé Timor-Leste hakarak atinji liu husi planu estratéjiku nasionál.

Entretantu, kursu Akadémiku ne’ebé IDN ohin halo abertura ba períodu 2024-2025 mak hanesan: Curso do Estado Maior Conjunto e integrado (CEMCI); Curso do Mestrado em Segurança e Desenvolvimento Nacional Sustentável (MSDNS) no Curso de Comando e Alta Direção (CCAD).    

  

Média MD