MD Destaka Investimentu ba Formasaun Rekursus Umanus
Díli, 26 Marsu 2024 – Ohin, S. Exa. Ministru Defeza, Kontra-Almirante, Donaciano
da Costa Gomes ‘Pedro Klamar Fuik’, Ph.D, fó énfaze ba importánsia husi formasaun,
iha nia diskursu, iha serimónia enseramentu ba kursu Akademia ba graduadu 74 husi Institutu Defeza Nasionál (IDN) ba tinan akadémiku (2023-2024) no abertura
ba kursu Akadémiku ba períodu (2024-2025), iha Salaun Delta Nova.
“Uluk nana’in, ha’u hakarak trata
kona-ba Preservasaun no fortalesimentu ba ita-nia identidade koletiva no xave
ba propózitu ida ne’e mak Formasaun ne’ebé bele tulun ita hodi deskobre nakukun
no izolamentu ne’ebé ita esperiénsia durante sékulu naruk”, hateten Ministru
Defeza, Kontra-Almirante, Pedro Klamar Fuik iha ninia intervensaun.
S. Exa. Ministru Defeza subliña tan
katak, moris hanorin mai ita katak, eskola mak baze ba moris. No moris ida ne’e
sei la sai diak ba hirak ne’ebé lakohi investe iha eskola. “Formasaun ne’e
fundamentál hodi kria fundasaun ba sosiedade ida ne’ebé esklaresida, nakloke, tolerante
no prepara an ho diak hodi enfrenta dezafiu difísil sira iha moris”.
Formadór IDN ne’e fundamenta liu
tan katak, formasaun ne’e serve ba propózitu barak: 1) aprende konseitu sira
kona-ba moris no esperiénsia nesesáriu sira oinsá atu sobrevive iha moris
sosiedade nian; 2) kria métodu ba dezenvolvimentu pessoal; 3) preparasaun
dezenpeñu ba funsaun espesífika iha área servisu nian; 4) kontribui ba kriasaun
valór diak sira iha servisu fatin, liu-liu valor importante sira kona-ba moris;
no 5) aumenta autoestima katak realiza an ho profisionál.
S. Exa. Ministru Defeza ne’e
subliña tan katak, formasaun iha vertente rua ne’ebé fundamentál: ida,
formasaun akadémika ne’ebé visa ba kualifikasaun profisional no seluk mak,
formasaun umana katak formasaun ne’ebé ita hetan liu husi ema hirak ne’ebé ita
halo interasaun iha ambiente ida ne’ebé ita pertense bá.
“Preservasaun no fortalesimentu ba
ita-nia identidade koletiva, ne’ebé ita halo liu husi formasaun nia finalidade
maka: normaliza moldazen formasaun intensionada hodi kombate no defende pressaun
geopolítika; segundu, hakbi’it ita-nia nasionalizmu no intensifika edukasaun sívika;
no kria pensamentu krítiku ba narativa estratéjika independénsia nasionál nian”,
subliña Ministru Defeza.
Governante ne’e mós realsa katak,
hanesan Ministru Defeza, iha dever no obrigasaun atu tane integridade ba rai
doben Timor-Leste, tanba nasaun nia seguransa la’os de’it limite ho teritóriu
no fronteira físika.
“Timor-Leste presiza profisionál
sira ne’ebé kompetente, motivadu no empeñadu. Maibé laiha baze formasaun no
komplementáriu durante sira-nia karreira, ita sei la atinji nasaun nia objetivu
iha área seguransa no defeza”, hateten S. Exa. Ministru Defeza
Kontra-Almirante, Donaciano da Costa Gomes.
Kontra-Almirante ne’e subliña
katak, tempu ohin loron nian, ho panorama mundiál dala wain kompleksu no ita la
prevê, ezize líder F-FDTL, polísia no servidór funsaun públika sira atu bele
prepara diak liu tan ho profisionál no motivadu hodi asegura ita-nia rai doben Timor-Leste.
Antes termina diskursu, S. Exa.
Ministru Defeza parabeniza graduadu sira ne’ebé frekuenta kursu iha Institutu Defeza
Nasionál no husu atu serbí nafatin ho diak ba bem komún no serbí ho profisionál
ba susessu ne’ebé Timor-Leste hakarak atinji liu husi planu estratéjiku
nasionál.
Entretantu, kursu Akadémiku ne’ebé
IDN ohin halo abertura ba períodu 2024-2025 mak hanesan: Curso do Estado Maior
Conjunto e integrado (CEMCI); Curso do Mestrado em Segurança e Desenvolvimento Nacional
Sustentável (MSDNS) no Curso de Comando e Alta Direção (CCAD).
Média MD